Vstal som a vydal sa cestou necestou električkou do Starého Smokovca. Po Korone ľudia začínajú navštevovať Vysoké Tatry. Cestou na Hrebienok som stretol mladého srnca, ktorý si na chodníku pochutnával na listoch stromčeka. Užíval si to a robil sa, že si ma nevšíma. Po piatich minútach desiaty som sa priblížil a mladý srnec sa vzdialil. Na Hrebienku bola hmla, ľudia sa prechádzali a sedeli na lavička reštaurácie. Vysoké Tatry sú teraz najkrajšie, pretože človek môže vnímať prírodu a malý počet turistov. Prezliekol som sa a dal som si šunkovú bagetu. Bol som hladný ako vlk. Po oddychu som vykročil smerom do Starého Smokovca. Chcel som sa najesť v reštike v Starom Smokovci s výberom menu za 5,85 euro. Podávali hovädzí vývar, bravčový perkelt a 3 dl kofoly. Električka na mňa už čakala a tešil som sa znova do Popradu. Slniečko sa neusmievalo, ale bol to krásny výlet.
